Viac ako dvetisíc jazier na ploche 52 000 km² spojených medzi sebou kanálmi, v divokej prírode hustých lesov. Obrovská prírodná rezervácia, ktorá nezahŕňa len vodné plochy ale aj rozmanité okolité lesy s bohatou faunou a flórou a priľahlé mestečká s prístavmi. Oblasť na severe Poľska kde sa dá prirodzene splynúť s prírodou – Mazurské jazerá.
Preplávať na lodi celú sústavu jazier a kanálov počas jedného týždňa nie je časovo možné. Pri našej plavbe v auguste 2017 sme si vybrali severnú časť jazier, poľskými jachtármi nazývané tiež Mazury Polnocne. Prístavov ponúkajúcich prenájom lodí je v tejto oblasti viac, my sme sa rozhodli pre Gižicko – Piekna Gora.
Nalodili sme sa na plachetnicu veľkosťou a obsluhou podobnú tým námorným – Cobra 30. Loď má dostatok priestoru pre dve rodinky s deťmi, kormidelné koleso a zabudovaný motor. Všetky lode plávajúce na Mazurách majú sklápacie sťažne a zásuvné kýly pre plavbu popod mosty v plytkých kanáloch a pristávanie pri brehu v táboriskách. Pri prebratí lode je potrebné nacvičiť hlavne tieto dve činnosti, budeme ich potrebovať denne niekoľkokrát.
Hneď na začiatku plavby máme pred sebou most, dali ho tu asi preto, aby sme si to skladanie sťažňa naostro vyskúšali pekne na začiatku plavby… Keď sa nám ho podarí sklopiť, tak máme druhý tréning, a to v manévrovaní s ním počas plavby. Popod most vedie kanál a práve pod mostom sa kľukatí v tvare písmena „S“. S koncom sťažňa trčiacim ešte asi 3 metre za loďou je manévrovanie miestami pekne natesno. S dobrou náladou sa nám to podarí absolvovať bez akéhokoľvek poškodenia a vyrážame v ústrety ďalším zážitkom.
Skoro 30 tisícové mesto Gižicko, rozprestierajúce sa medzi „Jeziorom Mamry“, ktoré zahŕňa jazerá Kisajno, Dobskie, Dargin a niekoľko menších, a „Jeziorom Niegocin“, má okrem historického centra aj dlhú mestskú pieskovú pláž so všetkým čo k takejto promenáde patrí. Bary, reštaurácie, požičovne člnov, zábavné podniky, predajcov suvenírov, no jednoducho všetko čo letovisko má mať. V erbe mesta sú tri ryby, ako charakteristika obživy miestneho obyvateľstva. Ryby sa tu dajú kúpiť skoro na každom rohu v rôznej forme: čerstvé, údené, grilované alebo pečené. Prevládajú miestne druhy rýb z jazier, prevažne sielawa, ale núdza nie je o štuky, či úhory.
Na juhozápade mesta sa nachádza Niegocinski kanál, ktorý spája spomínané dve jazerá a tvorí jachtársku tepnu mesta. Všetky lode presúvajúce sa z jedného jazera do druhého plávajú týmto kanálom. Tu si počas nášho prvého plavebného dňa vyskúšame okrem sklápania sťažňa aj zasúvanie kýlu do trupu lode na zníženie ponoru.
Vplávame do jazera Niegocin (26 km²), ktoré sa nám otvorí v celej svojej ploche a nádhere. Vodnú plochu čerí príjemný vetrík. Každý jachtár si pri plavbe na týchto jazerách preopakuje signálne znaky na vodných cestách a hlavne kardinálne znaky, ktorými sú označené prevažne plytčiny. Stíhame sa kúpať a mierime na juh jazera pozdĺž zelených brehov zarastených rakosím a vysokými stromami. Miestami sú pod borovicami malé táboriská, pre dve – tri plachetnice, užívajúce kľud a súkromie. V zálive mestečka Bogaczewo nájdeme útulné kotvisko Lesna Keja s drevenými mólami. Na brehu je táborisko s ohniskami a sedením.
V zálive je na pontóne plávajúca sauna, pre tých čo by sa chceli ísť v zhoršenom počasí vyhriať v teple. Dostať sa dá k nej na malom člne, alebo vlastnou loďou. Do zotmenia sa stihneme ešte vykúpať a pripraviť drevo na oheň. V neďalekom bufete si dávame pivo a opekáme slaninu na ohni.
Ďalší deň je jachtársky. Križujeme proti vetru celým jazerom, detskú časť posádky zaúčame počas plavby do tajov – čarov jachtingu. Niegocinski kanál preplávame teraz v opačnom smere ako včera a hneď ako zdvihneme za kanálom sťažeň, vyťahujeme plachty. Kisajno Jezioro sa belie plachtami, vyzerá to tu ako na obrovskej regate. Križujeme pomedzi množstvo malých ostrovov južnej časti jazera, vodná plocha sa pomaly otvára a rozmýšľame kde by sme našli vhodné kotvisko na noc. Zamierime do pieskovej zátoky, kde má pod stromami dobre krytý prístav Jachtársky klub Politechniki Łódzkiej. Na brehu vybudované zázemie s bufetom, toaletami a ohniskami pre jachtárov. Skôr ale ako sa vyberieme k táborisku na večernú opekačku, ideme ešte do lesa na hríby. Opekanie pri ohni sa mení na družbu s jachtármi z iných lodí, každý vyťahuje niečo zo svojich zásob pod zub a večierka je neskorá.
Naša plavba smeruje ďalej na sever cez jazero Dargin. Na pravom brehu míňame pekne vybudovaný prístav Nowy Harsz. Za ním sú v lese ukryté malé jazerá Dgal Wielki, Warniak, Skarz Wielki a iné menšie jazierka, dostupné pre cyklistov a turistov. Slnko nás hreje, kúpeme sa a na plachty mierime k ďalšiemu prieplavu. Je dobre krytý vysokým rákosím a stromami, v ktorom žije množstvo vtáctva. Hniezdi tu najznámejší a najväčší vták Mazur – kormorán veľký, ktorý dorastá do dĺžky 90 cm s rozpätím krídel 140-150 cm. Kapitán, keď zbadá tieto vtáky, spontánne ich nazve „kormorán mazursky“. Názov sa hneď ujme a detská časť posádky s radosťou počas plavby hľadá ďalšie vtáky tohto druhu. Kým vytiahneme plachty preplávame sústavou malých jazierok či kanálov a keď sa pred nami spomedzi stromov otvorí plocha Jeziora Mamry (104 km²), nič nám nebráni nabrať kurz do legendami opradeného prístavu Mamerki. Zapadajúce slnko mení farbu vody do červena a nám sa ani nechcú plachty sťahovať pred prístavom a ukončiť dnešnú plavbu. Na výber máme dve kotviská: Przistaň Mamerki a Lesni Zakatek. Vyberáme si ten prvý, s pekným výhľadom na obrovskú rozlohu jazera. Druhý je pekne schovaný v zátoke pod stromami…vyskúšame nabudúce. Na brehu je dobre vybudované zázemie, využívame samozrejme sprchy a bufet.
Celá táto oblasť pod názvom Mamerki má nádych vojnovej histórie. Počas druhej svetovej vojny tu nemecké vojská vybudovali viac ako 30 vojenských železobetonových bunkrov, vrátane hlavného stanu pre Adolfa Hitlera Wolfsschanze (Vlčí brloh). Bolo to miestom posledného pokusu o atentán na Hitlera.
Vpravo od nášho prístavu je ústie Mazurského kanálu, ktorý mal spájať Mamry s Baltským morom. Pre Hitlera bolo veľmi dôležité mať svoje vojnové loďstvo v bezpečí. Tomu mal dopomôcť práve Mazurský kanál, ktorým by mohli lode vplávať z otvoreného mora do bezpečia jazier hlbšie vo vnútrozemí. Hitler chcel v oblasti Mazurských jazier vybudovať aj opravovne lodí a domovom mali byť aj pre flotilu nemeckých ponoriek. Z celej nedokončenej stavby je dodnes možné navštíviť jedno z obrovských zdúvadiel, ktoré malo obrovské vodné dielo pomôcť vytvoriť. Vyberáme sa navštíviť toto vojenské múzeum, ktoré je vzdialené slabé dva kilometre od nášho kotviska. Okrem komplexu vojenských bunkrov a chodieb s opismi histórie a funkčnosti, je možné si pozrieť aj ponorku U-boot typ VII, najvyrábanejšiu ponorku druhej svetovej vojny.
Ďalší deň silno fúka, predpoludnie teda trávime prechádzkou okolo Mazurského kanálu. Popoludní sa vietor ukľudnuje a my mierime do nie veľmi vzdialeného mesta Wegorzewo. Centrum mesta a prístav sa nenachádza na brehu jazera ale je dobre schované za lesom asi dva kilometre od pobrežia. Do mesta sa dostaneme plavbou sčasti po rieke Wegorapa a následne kanálom Wegorzewskim.
Zakotvíme priamo v centre mesta v Ekomarina Wegorzewo. Pekne vybudované zázemie prístavu aj s jachtárskym barom je na sútoku dvoch ramien rieky. Večer vyrážame na návštevu mesta a dávame si dobrú večeru.
Naša plavba sa preklopila do druhej polovice a začíname sa vracať smerom na juh. Letné počasie nám praje na jachting a na obedné kúpanie sa zastavujeme pri táborisku Kietlice, poobede vplávame do Jeziora Dargin. Večer nájdeme hlbokú zátoku Zimny Kat, na jednej strane s hustými lesmi s kotviskami pre lode, na druhej strane dlhé rozsiahle lúky, kde sa pasie dobytok.
Vedľa nás kotviace lode sa úspešne venujú rybolovu. Neodoláme a ryby sa pokušame uloviť aj my na amatérsky vyrobené udice z palíc, ale chytila sa len jedna rybka, ktorú sme nakoniec pustili naspäť na slobodu. V hľadaní hríbov máme väčšie skúsenosti, tak sa vyberieme do lesa a prinesieme do lodnej kuchyne čerstvé hríby a kuriatka.
Posledný deň si vyberieme trasu plavby mimo hlavného tranzitu lodí a nachádzame čarovné zákutia malých ostrovov južnej časti Jeziora Kisajno. Na záver si dávame do programu Jezioro Tajty, v zálive ktorého je kotvisko našej charter spoločnosti. Prespávame blízko, tak aby sme v sobotu ráno prišli na mólo a odovzdali loď.
Autor: Tomáš Chudík