Jednosmerné plavby majú vždy úžasný náboj. Je potrebné prekonať trasu z prístavu A do prístavu B v určitom  čase. Čo je však najkrajšie, nie je potrebné sa na konci plavby vratiť do pôvodného prístavu. Keď sa to spojí s atraktívnym prostredím je to ideálna poznávacia plavba.

Severná časť Iónskeho mora leží na otvorenom mori s ostrovmi Korfu, Paxos a Antipaxos, na pobreží dominuje trajektový prístav Igoumenitsa a pre turistov zaujímavé mestá Parga, Sivota, či Preveza. Južná časť Iónskeho mora je geograficky dobre chránený celok množstva veľkých a malých ostrovov od Lefkady po Zakynthos. Korintský záliv zo známym mostom Patras spájajúci grécku pevninu s Peloponézom a na jeho konci legendami opradený Korintský prieplav. Plavbou cez kanál sa dostaneme do Egejského mora, presnejšie do Saronijského  zálivu. To už je akoby námorné predmestie Athén s množstvom pekných ostrovov ale adekvátne vyšším počtom lodí každého druhu: turistických, športových a námorných.

Toto všetko spojí jednosmerná plavba Korfu – Atény. My sme sa na túto jednosmernú plavbu vydali v druhej polovici októbra 2018.Prileteli sme priamo z Bratislavy na Korfu a taxíkom sme sa veľmi rýchlo presunuli do maríny. Po štandartných procedúrach pri preberaní lode a nákupe proviantu  sme si dopriali v prístave vynikajúcu večeru. Grécke špeciality sú v našom gurmánskom rebríčku veľmi vysoko a dobre sa najesť pred plavbou nie je nikdy na škodu.

 

Nasledujúce ráno  ešte za úsvitu opúšťame prístav Govia a na kompase dominuje kurz „S“- na juh. Paxos, malý ostrov južne od Korfu skrýva množstvo krás: zátoky s bielym pieskom na brehoch s píniami, jaskyne dostupné z mora a malé mestečká. Lakka na severnom výbežku je dobre krytý prístav vo veľkej lagúne s bielym pieskom. Nájdeme dobré miesto na nočné kotvenie a po kúpaní sa v mori ideme do mestečka na dinghy. Je už koniec sezóny, turistov je málo a mestečko kľudné bez turistického ruchu. Dávame si frappe na promenáde a naberáme energiu pri západe slnka.

   

Na druhý deň využívame vhodný  vietor na plavbu do mestečka Parga na gréckom pobreží. Historická časť mesta je vybudovaná na veľkom kopci nad dvoma zálivmi. V južnom zálive je  mestečko s prístavom a na druhej strane je  dlhá pláž na kúpanie, vodné športy a zábavu. Malé uličky starého mesta sa kľukatia v kopci od prístavu až po hrad na vrchole. Každý si tu počas prechádzky nájde svoje. Od nákupu na trhovisku, cez suveníry v množstve obchodíkov, po kávičku alebo drink v niektorom z barov s vyhliadkou na more. Z hradu je úžasný výhľad na Iónske more a grécke pobrežie.

Náš kurz je stále na juh. Tretí deň nás čaká naša obľúbená Lefkáda. Na ľavoboku míňame mesto Preveza s pekným prístavom v historickej časti mesta a mierime do úzkeho kanálu so zdvíhacím mostom. Tento kanál nás dovedie až do prístavu Lefkas. Procedúru v preplavbe cez kanál poznáme z predchádzajúcich plavieb. Pre časť posádky to je nový zážitok, ako sa na semafor zastavia autá a  muž v kabínke nad kanálom zdvihne a otočí most aby lode mohli vplávať do mesta a tie čo plávajú v druhom smere vychádzajú do severnej časti Iónskeho mora. Kým čakáme na otvorenie mosta dievčatá stinú ponúknuť drinkom aj boha morí Neptúna.

Kotvíme na dobre známej promenáde mesta Lefkas, priamo pred obľúbenými tavernami a len na skok do centra mesta. Popoludnie a podvečer trávime prechádzkami po meste a oddychom. 

Nasledujúca etapa bude dlhá, pre prichádzajúce zlé počasie sa musíme poponáhľať. Mólo na Lefkade opúšťame ešte za tmy, za kanálom pri ostrove Scorpios vytiahneme plachty, dáme si výdatné raňajky až máme energiu do celého dňa. To ešte netušíme, že kotviť budeme až o polnoci. Ostrovy Kalamos a Kastos, kde radi chodievame počas letných plavieb, míňame ľavobokom, stúpame na príjemný vietor pomedzi zelené ostrovy k majáku Akra Oxia. Za ním začíname križovať do Korintského zálivu  v silnejúcom vetre a dvíhajúcich sa vlnách. Plavba pomedzi zelené ostrovy Iónskeho mora, vystrieda široká morská pláň s dvihajúcimi sa vlnami a na obzore akoby z mora vyrastal mohutný a zalesnený Peloponez. Ponáhľame sa do prístavu Mesolongion, kde by sme mali byť dobre schovaní pred prichádzajúcim silným vetrom Meltemi. Križujeme proti vetru celé popoludnie a súťažíme s jednou plachetnicou, ktorá bojuje proti vetru a vlnám len na motor. Pomaly získavame náskok, plachty postupne refujeme a nedočkavo vyzeráme úzky kanál, ktorý vedie k nášmu prístavu.

Meltemi  postupne silnie, prichádza skôr ako bolo v predpovedi a my sa ocitneme so zbaleným plachtami pred vytúženým kanálom. Vyskúšame dať loď do správneho kurzu, ale na bočný vietor sme aj bez plachiet výrazne naklonený a naša schopnosť manévrovať v úzkom kanáli plnom plytčín je úbohá. Zvažujeme situáciu, riskovať nasadnutie na plytčinu v tomto počasí nechceme, slnko zapadá a blízkých prístavov s možnosťou bezpečného kotvenia niet. Otáčame loď na more a už v skoro 3 metrových vlnách smerujeme naprieč zálivom do prístavu Patras.

Je tma, vlny zalievajú palubu. Je potrebné sledovať dopravu na mori, premávka veľkých námorných lodí je vysoká. V noci sa nám stane, že sa náročným manévrom musíme vyhýbať veľkému trajektu, ktorý nás nevidí. Plavba vyžaduje našu plnú koncentráciu, na palube si posádka užije vodnú triešť a v tancujúcom podpalubí sa zvyšok posádky venuje navigácii a príprave nejakého jedla na posilnenie. Húževnato bojujeme proti vetru, aby sme sa dostali do závetria, ktoré poskytuje pobrežie Peloponézu. Svetlá mesta Patras vidno v diaľke, ale ako vždy v takýchto situáciách, približujú sa pomaly. Podľa mapy a svetiel sa snažíme definovať kde je prístav pre lode našej veľkosti. Nakoniec pri brehu vietor slabne a našu loď po viac ako dlhšom manévrovaní v prístave ukotvíme v malom jachtárskom klube. Aj keď je už polnoc, spať sa nám nechce a zážitky z dnešného dňa ideme predebatovať do mesta.

Mesto Patras bolo založené ešte v staroveku gréckym hrdinom Patreusom. V roku 146 pred Kristom mesto obsadili Rimania a počas rímskej doby mesto zažilo veľký rozmach, postavili sa tu mnohé stavby, ako fórum a amfiteáter, ktoré sa zachovali dodnes. Počas storočí si mesto udržalo obchodný a strategický význam aj vďaka výhodnej polohe prístavu. Začiatkom 7. storočia o mesto bojovali aj Slovania a v neskoršom období prešlo rukami ríše Benátok a hlavne Turkov. Od roku 1831 sa mesto oslobodilo spod tureckej nadvlády a je súčasťou dnešného Grécka.

Pre zlé počasie si dávame deň voľna. V uličkách tohto veľkého mesta sa túlame celý deň, obdivujeme historickú časť mesta. More je zvlnené, východný prudký vietor ženie vlny od mosta Patras do Iónskeho mora. V správach sme sa dopočuli, že pri Zakynthose bolo v noci zemetrasenie, údajne ho bolo cítiť aj na Peloponéze.

Nasledujúci deň je ako vymenený. Vietor stíchol a more sa rýchlo ukľudnilo. Slnko prehrieva vzduch a my obdivujeme technické dielo pred nami. Plavbu popod mohutný most Patras (Bridge Rio-Antirrio) je potrebné odkomunikovať cez vysielačku s koordinátorom na moste, ktorý každej lodi určí, pomedzi ktoré mostné piliere má preplávať.

Most Patras, známy pod názvom Rio-Antirrio (ale aj Rion-Antirion), sa klenie ponad Korintský záliv v jeho západnej časti a spája mestečko Rio na polostrove s mestečkom Antirrio na pevnine. Most má štyri piliere, pričom dva krajné sú vysoké 141 metrov, dva stredné až 164 metrov (nad hladinou vody). Každé z troch polí medzi týmito piliermi má dĺžku 560 metrov. Krajné polia majú dĺžku 286 metrov. Celková dĺžka zavesenej časti mosta je 2 252 metrov. Ide teda o druhý najdlhší zavesený most na svete.

Počas plavby sa kúpeme a celý deň ideme na motor. Nasledujúci deň má byť zase veterný, tak plávame čo najdlhšie, budeme mať ďalší nútený deň voľna.

Vyhliadneme si prístav Kiato. Pekný prístav s pomerne moderným mestečkom je už len na skok ku Korinthu. Na druhý deň je more zas rozbúrené, a tak využívame autobus a mierime do mesta Korinth, na ktorého prehliadku na druhý deň už nebude čas. Rušné a veľké mesto dýchajúce niekoľko tisíc rokov starou históriou. Mierime ku kanálu a študujeme detaily technického diela Korinthu na inštruktážnych tabuliach na jeho brehu. Lodná doprava v kanály je dnes uzavretá z dôvodu zlého počasia, ale už sa tešíme na druhý deň, keď pôjdeme kanálom na našej lodi.

Canal Maritime de Corinthe“– Korintský prieplav prepája Korintský záliv s Egejským morom a bol vybudovaný s cieľom skrátiť lodnú cestu z Iónskeho do Egejského mora a vyhnúť sa tak oboplávaniu Peloponézskeho polostrova, čo predstavuje okolo 400 km. Bol skompletizovaný v rokoch 1882 až 1893. Je dlhý 6,3 km, široký 25 m, hlboký 8 m a jeho maximálna výška dosahuje 63 m. Prekopať korintskú šiju a spojiť Egejské a Iónske more vodnou cestou, bolo snom mnohých vládcov už v staroveku. Prvým z nich bol diktátor Periander, ktorý už v 7. storočí pred Kr. podal takýto návrh. Svojho zámeru sa však musel skoro vzdať kvôli neprekonateľným technickým ťažkostiam. Namiesto toho zvolil finančne menej náročné riešenie a dal vybudovať suchozemskú dopravnú cestu zvanú Diolkos. Ďalším potenciálnym staviteľom Korintskáho kanála bol Diadoch Demetrius (336 – 283 pred Kr.), rímsky diktátor Július Cézar (r. 48 – 44 pred Kr.). Ďalší rímsky cisár, Nero (54 – 68) nariadil prekopávku kanála, na ktorej sa i osobne zúčastnil tým, že premiestnil prvý kôš s nakopanou zeminou. Jeho pokus však bol prerušený, pretože krátko nato zomrel. Konečne, v roku 1881 uhorskí architekti István Turr a Béla Gerster, ktorí sa zúčastnili na prieskumných prácach pri výstavbe Panamského prieplavu, boli poverení vypracovaním návrhu na nový kanál. Grécka spoločnosť pod vedením Andreasa Syngorsa (hlavným signatárom bol Antonis Matas) odkúpila a zrealizovala projekt v roku 1883. Korintský kanál je považovaný z technickej stránky za unikátne dielo. Kanál bol vysekaný do ťažkej zlomovej horniny v seizmicky aktívnej zóne. V rokoch 1923 a 1940, spolu 4 roky, bol uzavretý kvôli údržbe a stabilizácii jeho stien. Len v roku 1923 napadalo do kanálu 41 000 kubických metrov materiálu, ktorý sa musel odstraňovať 2 roky.

S východom slnka dvíhame kotvu a zamierime ku Korintskému prieplavu. Je krásne bezveterné a slnečné počasie, ktoré využíva na plavbu viacero plachetníc. Keďže pred kanálom sa čaká v rade lodí kým dispečing nedá vysielačkou pokyn k plavbe, udržujeme si miesto v popredí peletónu lodí smerujúcich ku kanálu. V kanále sa vždy pláva len v jednom smere, čo koordinujú dva dispečingy na oboch koncoch kanálu. S našou Bavariou 50 sa nám kanál zdá veľmi úzky….aký pocit  tam musia mať kapitáni nákladných lodí? S obdivom pozeráme na vysoké skalnaté steny kanála a obdivujeme dielo, do ktorého stavby sa pustili v jeho počiatkoch hlavne ručnými prácami. V najvyššom mieste sú dva mosty pre autá aj chodcov, z ktorých je pre nadšencov adrenalínu k dispozícii bungee jumping. Skočiť do tejto hlbočiny na gumenom lane medzi dve skaly, môže byť naozaj zaujímavý zážitok.

 

Plavba trvá asi 30 minút a na konci zakotvíme pri betonóvom móle dispečingu a ideme zaplatiť. Otvoril sa pred nami Saronijský záliv v slnečnom svite jesenného dňa s vynikajúcou viditeľnosťou. Nákladné lode plávajúce od Atén sa pomaly zoraďujú a čakajú na poradie aby si plavbou kanálom skrátili plavbu do Talianska a iných častí Stredomoria. My vyťahujeme plachty a mierime okolo  pobrežia, kde sú malé zátoky s bielym pieskom schované pod zelenými borovicami a píniami. Kontaktuje nás chartrová spoločnosť, sú zvedaví ako sme zvládli zlé počasie v minulých dňoch…

V hlbokom zálive nachádzame schované malé mestečko Korfos. Už od mora na nás pôsobí idylicky, akoby tam zastal čas. Zakotvíme pri malom móle, máme pred sebou ešte veľkú časť dňa. Kúpeme sa, oddychujeme a podvečer mierime do gréckej taverny na terase nad morom. Na mori v zátoke kotvia pôvodné modro-červené drevené rybárske člny a dotvárajú kľudnú atmosféru. Slnko pomaly zapadá a more mení v jesenných lúčoch svoju farbu na tmavočervenú. Až za tmy ideme na loď.

Posledná zástavka našej plavby je na ostrove Nisos Aegina. Ostrov, ktorý svojou blízkosťou k Aténam pôsobí ako víkendová základňa pre obyvateľov Atén a širokého okolia. Dokonca množstvo lodí tu kotví trvalo a majitelia sa na víkendy či dni voľna presúvajú na ostrov trajektom. Prístav je preto v každej dobe viac-menej plný a nájsť miesto na kotvenie môže byť náročné. Návšteva mesta však predstihne všetky očakávania. Dlhá promenáda v starom prístave s obchodmi a tavernami má úžasnú atmosféru. Grécka živá hudba znie ponad mestečko a ľudia sa nikam neponáhľajú.

Posledná etapa do prístavu Pireus je asi 3 hodinová plavba, kde počas sledovania pomaly rastúceho a približujúceho sa mesta Atény na obzore, treba dávať pozor na rýchlo prichádzajúce a odchádzajúce nákladné lode. Prístav Pireus je plný a nájsť miesto, ktoré máme rezervované je náročné, no podarí sa a úspešne zakotvíme na móle a ukončíme našu zaujímavú plavbu pri poháriku červeného vína. 

Autor a skipper: Tomáš Chudík

Foto: Mima Belohorcová, Tomáš Chudík

www.samosailing.eu